Nejasný, žánrovo divergentný svet «art designu» odoláva jasnejšiemu ohraničeniu. Tu sa približuje k interiérovému dizajnu, inde zas voľnej výtvarnej tvorbe; má znaky úžitkovosti, ale aj umeleckého remesla či svojbytnej autorskej poetiky. V hmlovinách hraničných žánrov sa sebavedomo pohybuje aj Gordana.

Ateliér Gordana Glass si za 20 rokov svojho pôsobenia vybudoval (nielen) v strednej Európe zvučné meno ako ateliér s množstvom pozoruhodných výtvarných diel či svojráznych objektov «art designu». Jeho dušou je výtvarníčka Gordana, ktorá do svojej tvorby premieta prepracované tvorivé stratégie aj silne individualizovanú autorskú mytológiu. Preniká do hĺbok svojskej poetiky, aby sa naplno oddávala tvorivému vytrženiu. Za svoje kľúčové médium prijala sklo ako trvalo fascinujúcu matériu. Výtvarný rukopis postavila na technike maľovaného, líhaného, reliéfne tvarovaného a spekaného skla, pričom postupne prenikla do tajov zložitej práce s týmto materiálom. «Vzdorovitosť» skla si doslova odpykala hodinami trpezlivej práce, no jej výtvarné zanietenie sa oplatilo.

Gordana nekompromisne skrotila mágiu skla a narába s ňou, akoby šlo o prchavé, tekuté médium prenikajúce vitalitou vnútorného svetla. V jej autorských technikách sa letmo odráža textilné výtvarníctvo, azda preto, lebo svoje tvorivé začiatky kultivovala práve štúdiom umeleckého textilu na škole v Záhrebe a neskôr v talianskej Pescare. Z tejto perspektívy neprekvapí, že mnohé jej komorné diela pripomínajú gobelíny spracované postupmi československého patentu «art protis». S tým rozdielom, že osnovu priadzí či rúno nahradila komplikovaným materiálom skla, pigmentmi vzácnych kovov a prchavosťou svetla.

Gordana sa vo svojom ateliéri v bratislavskom Lamači nevenuje len voľnej tvorbe. Často sa necháva viesť zákazkovými projektmi hraničných žánrov. Príkladom je monumentálne dielo steny, ktorú prednedávnom vytvorila pre klienta do jeho pražskej vily. Sklenená stena sa stala dominantou obytného podlažia. V šírke viac ako päť metrov a prenikavej farebnosti doslova opanovala architektonický priestor rozvinutý v náznakových líniách štýlu «art déco». «Pre mňa je dôležité, aby klient, ktorý ma osloví, dokázal vyjadriť, čo sa mu páči, a čo nie. Preto mám pri ateliéri alebo v mojej pražskej galérii na Dušnej ulici vystavený čo najširší záber diel.

GORDANA, SKLÁRSKA VÝTVARNÍČKA: «Najväčšiu energiu človek dostáva vtedy, keď odovzdáva druhým niečo od srdca.»

Tak sa chcem dozvedieť, čo na klienta nerobí dobrý dojem alebo, naopak, k čomu inklinuje. Mám rada, keď mi na začiatku zadáva pocit. To je podľa mňa najdôležitejšie; ostatné – veľkosť, farebnosť či hoc aj celý interiér potom nastavím podľa tohto kritéria,» vysvetľuje Gordana. Sklenená stena v pražskej vile reaguje na oblosť fasády a do geometricky exaktného rámca vnáša určitú mäkkosť, takmer scénickú drapériu. «Toto dielo bolo pre mňa výzvou. Rada pracujem na niečom, čo som ešte nerobila, čo ma vo svojej náročnosti obohatí,» hovorí výtvarníčka. Úžitkovo sleduje správne nastavené riešenie prevádzkovej logiky a remeselne zas ide skutočne o obdivuhodne náročnú prácu. Gordana nad ňou strávila viac ako 18 mesiacov a len samotná inštalácia diela zabrala päť dní. Najzaujímavejší je však autorský obsah reliéfnej steny.

Poskytuje vrstevnaté možnosti interpretácie a keď o nej autorka rozpráva, neskrýva úprimnú radosť a nadšenie. Najmä kvôli tomu, že si pri návrhoch vytvorila poctivý vzťah s investormi – kultivovaným, scestovaným a vzdelaným
manželským párom. Svojou prenikavou citlivosťou odhadla vzájomný medziľudský rešpekt aj lásku, ktorá medzi nimi prekvitala, a doslova prepadla odzbrojujúcemu šarmu investorky. V prípade zákazkovej tvorby «art designu» ide o prvotný predpoklad zdaru. Ak sa medzi zadávateľom a autorom vytvorí puto vzájomnej dôvery a súzvuku, autorská kreativita prináša vynikajúce plody. «Mám rada, keď sa diela, ktoré tvorím, dostanú do priazne používateľa, keď s nimi žijú,» dodáva autorka. «V tomto prípade sa mi klient nakoniec zdôveril, že má vyslovene radosť, keď príde domov a prechádza takýmito dverami. To je pre mňa najväčšia radosť!»

Zdroj: Magazín Atrium